BANÍCKY CECH RUDŇANY

Archív baníctva

Archív rudnianskeho baníctva

Rudňany patria do oblasti Spišsko – gemerského Rudohoria, ktoré je známe už od pradávna ako oblasť dobývania a spracovania rúd ale i nerúd.
Koncom XVIII. Storočia a v prvej polovici XIX. Storočia bola v Koterbachoch (terajšie Rudňany) v plnom rozkvete ťažba medených a strieborných rúd, kde sa pridružilo i získavanie ortuti. Prelom v skladbe ťažby dobývania znamená rok 1874 po výstavbe Košicko – bohumínskej železnice, keď sa ťažba sústredila na železné rudy, ktoré boli dodávané do Vítkovíc.
Rudnianske bane po druhej svetovej vojne sa stali najväčším železorudným závodom v Československu. Z vyťaženej rudy sa získavalo hlavne: železo, meď, ortuť a baryt. Baryt, bez ktorého nie je možné budovať atómové elektrárne, omietať röntgenové miestnosti, vyrábať farby, laky, podlahové krytiny, rôzne zaťažkávadlá pre lode a pod.
Od roku 1874 sa z bane vyťažilo takmer 400 miliónov ton rudy. Po roku 1989 dochádza k drastickému útlmu, ba až k likvidácii baní v Rudňanoch.
Spoločenský význam a úcta k rudnianskemu baníctvu viedli Obecný úrad Rudňany a organizáciu Banícky cech Rudňany k tomu, aby zachoval dostupné artefakty a dokumenty vybudovaním „Archívu rudnianskeho baníctva“. Tento bol svojpomocne zriadený z prostriedkov ETP Slovensko, obce Rudňany a čiastočne z prostriedkov Uranpresu a.s. Spišská Nová Ves, ako aj z vlastných prostriedkov Baníckeho cechu.

Expozícia archívu je rozdelená do troch častí:
- v prvej miestnosti je sústredená odborná banícka gelogicko – meračská literatúra, banícke časopisy, noviny, zborníky, ročné hospodárske rozbory a pod.
- v druhej miestnosti sa nachádzajú pomôcky pre meračsko – geologické práce, vývoj osvetlenia v podzemí, ochranné pomôcky, banská výstuž, vrtná technika a pod.
- tretia miestnosť je venovaná úprave ťaženej rudy na starom povrchovom závode a novej technológie na novom priemyselnom závode.

Archív bol otvorený na Deň baníkov 9.9.2004.